Slnečné žiarenie je hlavnou súčasťou vonkajšieho prostredia človeka a priamo ovplyvňuje väčšinu živých foriem na Zemi. Slnko je zdrojom nesmiernej energie, ktorá je nevyhnutná pre tak zásadné prírodné procesy ako fotosyntéza v rastlinnej ríši, alebo tvorba D vitamínu u ľudí. Jednou z prvých zdraviu pozitívnych vlastností slnečného žiarenia bola zistená jeho úloha v prevencii nedostatku vitamínu D ktorá sa začala využívať pri liečbe detského ochorenia – krivice (rachitídy). Na druhej strane dlhodobé vystavovanie sa slnečnému žiareniu môže spôsobiť spálenie, negatívne sa premieta do urýchleného starnutia kože, oslabeniu imunitného systému, fotoalergických a fototoxických reakcií, nárastu počtu karcinómov kože (nemelanómových nádorov, malígneho melanómu kože) a do nárastu poškodení oka rôzneho druhu. K zosilneniu účinkov slnečného žiarenia v posledných rokoch prispieva aj nová skutočnosť a to je redukcia ozónovej vrstvy stratosféry.
Slnečné žiarenie, ktoré dopadá na zemský povrch patrí do spektra tzv. neionizujúceho elektromagnetického vlnenia a skladá sa približne z 5 % ultrafialového žiarenia, 50 % viditeľného žiarenia (oko vníma túto vlnovú oblasť ako spektrum farieb od fialovej cez modrú, zelenú, žltú, oranžovú až k červenej) a 45 % infračerveného žiarenia. Vlnové dĺžky viditeľného žiarenia sa pohybujú v rozmedzí 400 – 780 nm. Slnečné žiarenie s vlnovou dĺžkou nad 780 nm (dlhšie vlnové dĺžky) má charakter infračerveného žiarenia. Tento typ žiarenia má schopnosť prenikať do hlbších vrstiev kože, človek ho vníma prevažne povrchom tela vo forme pôsobenia tepla, ale toto žiarenie nespôsobuje poškodenie kože. Slnečné žiarenie s vlnovou dĺžkou nižšou ako 400 nm patrí do oblasti ultrafialového žiarenia. Rozsah pôsobenia a vedľajších účinkov je závislý na vlnovej dĺžke a na dávke ožiarenia. Čím je vlnová dĺžka kratšia, tým má žiarenie väčšiu energiu a tým má zároveň horší – agresívnejší biologický účinok.
Podľa účinkov na biologické systémy sa UV žiarenie delí na niekoľko pásiem:
| dlhovlnné UV-A žiarenie | 315 – 400 nm |
| strednovlnné UV-B žiarenie | 280 – 315 nm |
| krátkovlnné UV-C žiarenie | 100 – 280 nm |
Rozhodujúca pre kvantitu a kvalitu žiarenia na Zemi je predovšetkým redukcia ultrafialového žiarenia ozónovou vrstvou stratosféry a pohlcovanie infračerveného žiarenia vodnými parami. Ozón absorbuje všetko UV-C a veľkú časť UV-B žiarenia, takže ultrafialové spektrum na Zemi je tvorené predovšetkým UV-A (95 %) a malou časťou UVB žiarenia (5 %). Intenzita ultrafialového žiarenia je najvyššia v dobe od 10-14 hodiny, podstatne sa zosilňuje odrazom od snehu, ľadovcov, bieleho piesku, vodných plôch a to až o 85 %, Dokonca aj pri polooblačnom počasí dopadá na zemský povrch viac ako 80 % UV žiarenia. Významným faktorom je aj nadmorská výška. Vo výške asi 1 500 m nad morom je intenzita asi o 20 % väčšia ako na hladine mora. Koža je vystavená pôsobeniu UV žiarenia počas celého života. Najvýraznejšie biologické účinky (akútne) sú prisudzované UV-B žiareniu, UV-A je menej energetické žiarenie, navyše preniká podstatne hlbšie ako UV-B, absorbuje sa väčšinou v spojivovom tkanive a podieľa sa najmä na chronických reakciách. Najviac chronických zmien sa objavuje vo väzivovom tkanive na nezakrytých miestach tela.
Každá pokožka je charakterizovaná individuálnou citlivosťou na slnečné žiarenie (pigmentáciou kože). Detská pokožka je svojou štruktúrou (množstvom vody, kolagénových a elastických vlákien, bunkovej skladby) odlišná od pokožky dospelých, je tenšia, pružnejšia a zároveň omnoho citlivejšia voči slnečnému žiareniu. U detskej pokožky hrozí veľké riziko spálenia. Na základe úrovne citlivosti na slnečné žiarenie môžeme definovať niekoľko fototypov. Extrémne citlivá svetlá pokožka s pehami, ryšavé až blond vlasy sú veľmi citlivé na slnečné žiarenie, ich prirodzená ochrana je len niekoľko minút. Veľmi citlivá svetlá pokožka a stredne svetlá pokožka s tmavými až tmavo blond vlasmi má prirodzenú ochranu asi 30 minút a k spáleniu dochádza veľmi zriedka. Najdlhšiu prirodzenú ochranu asi 40-60 minút má menej citlivá tmavá pokožka s tmavými vlasmi. U takéhoto fototypu nedochádza takmer nikdy k spáleniu. Podľa typu pokožky je dôležité používať opaľovacie prípravky s rôznym stupňom ochrany, aby nedošlo k poškodeniu kože UV lúčmi.
Najlepšou ochranou kože je skrátiť pobyt na slnku v čase najvyššej aktivity slnečného žiarenia (v našich podmienkach medzi 10-14 hodinou) na čo najkratšie obdobie. Vhodné je krytie kože odevom (tričká s dlhým rukávom, dlhé nohavice, pokrývka hlavy), čím sa zabraňuje pôsobeniu škodlivého UV žiarenia. Vhodné je nosiť tmavé okuliare s ochranným UV filtrom, ktoré môžu zabrániť poškodeniu očí. Dočasnú ochranu kože pred nadmerným pôsobením UV žiarenia poskytujú špeciálne prostriedky označované ako opaľovacie prípravky, alebo prostriedky na slnenie, prípadne balzamy na pery s ochranným UV filtrom. Obsahujú rôzne kombinácie UV filtrov podľa požadovaného stupňa ochrany, ktorý sa vyjadruje ako ochranný faktor. Systém hodnôt ochranných slnečných faktorov (SPF – sun protection factor) u prípravkov na opaľovanie vychádza z úrovne UV-B ochrany, ktorý daný výrobok poskytuje. Pre nižší stupeň ochrany sa používajú len filtre pre UV-B, pre vyššie hodnoty je nutná kombinácia filtrov pre UV-B a UV-A kde pomer ochrany by mal byť 1.3 v procpech UV-A. Veľkosť ochrany je ovplyvňovaná nielen koncentráciou a druhom UV filtrov, ale celkovou receptúrou prípravku. Účinnosť prípravku sa hodnotí podľa nasledujúcich parametrov – zníženia pôsobenia škodlivých lúčov prirodzeným fotoprotektívnym ochranným mechanizmom (posilnenie pigmentácie, posilnenie rohovej vrstvy), predĺžením doby opaľovania, zamedzením vzniku akútnych a chronických zmien na koži vplyvom slnečného žiarenia. Tak isto je vhodné sa pred pobytom na slnku vyhnúť produktom, liekom ale aj potravinám (citrusy, mango, zeler, petržlen, paštrnák, figy, karotka), ktoré môžu vyvolať fototoxickú reakciu alebo prechodnú diskoloráciu (stmavnutie) kože.
Pri miernom poškodení kože slnečným žiarením je vhodné miesto ochladiť (studené zábaly, ľad), prípadne použiť lokálne antihistamínové masti, prípadne krémy. Pri vážnejšom poškodení je možné použiť lokálne kortikosteroidy. Pri výraznom svrbení je možné použiť aj antihistaminiká perorálne. Pri veľmi závažných prípadoch (solárna urtikária) môže lekár odporučiť fototerapiu, PUVA alebo lieky zo skupiny antimalarík. Úplnou samozrejmosťou je dodržiavanie preventívnych opatrení popísaných v predchádzajúcom texte.
